Čo je to les a prečo je pre nás dôležitý?
Les je ekosystém (základná jednotka prírody - živé organizmy a prostredie), v ktorom sa stromy nachádzajú vo veľkom počte a hustote. V lesnom ekosystéme vzniká osobitá klíma a pôdne prostredie. Takéto osobitné podmienky znášajú len určité druhy rastlín, živočíchov a mikroorganizmov. Môže ich byť až 5 000 druhov - vzájomne prepojených a ovplyvňujúcich sa.
Lesné ekosystémy a ďalšie spoločenstvá drevín plnia v krajine významné nezastupiteľné funkcie, ktoré sú z hľadiska ekologickej stability krajiny, jej racionálneho využívania a dlhodobo udržateľného rozvoja nenahraditeľné. Sú významným zdrojom obnoviteľných surovín a vďaka svojim ekosystémovým funkciám plnia významnú úlohu pri tvorbe a ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia.
Lesy je možné rozdeliť do niekoľkých kategórii podľa pôvodnosti druhového zloženia:.
Od najpôvodnejších po nepôvodné:
Pralesy Prírodné lesy→→ Prirodzené lesy→ Neprirodzené lesy →→ Kultúra
Zdroj obrázku: http://www.hnutizivot.cz/download1/aktuality_sucho_2018.pdf
Zvalený či stojaci kmeň stromu ponechaný v lese je domovom pre mnohé druhy organizmov. Postupne sa zmení na živiny, ktoré pohltí pôda a stane sa potravou pre ďalšie pôdne organizmy. Veľký počet vtákov tu má dobré podmienky aj vďaka starým stromom, pod ktorých kôrou je hojnosť hmyzu. Ďalšie druhy vtákov tu žijú aj preto, lebo v lese sú vhodné podmienky na hniezdenie bez rušivých vplyvov a je tu dostatok potravy.
Klimatické účinky lesa
Stromy produkujú kyslík a viažu vo svojej hmote uhlík z oxidu uhličitého
Pred niekoľkými miliardami rokov bola Zem žeravá planéta bez akejkoľvek atmosféry. To, že je dnes vybavená obalom z dýchateľného vzduchu zabezpečili baktérie žijúce vo vode. Zelené rastliny rastúce na súši i vo vode udržujú rovnováhu medzi kyslíkom a oxidom uhličitým v atmosfére. Ľudská civilizácia však túto rovnováhu čoraz viac narušuje. V listoch stromov, rovnako ako iných rastlín prebieha chemická reakcia fotosyntéza, bez ktorej by ste tu teraz nestáli, lebo by ste neexistovali.
Bežný mladý 12 metrový strom vážiaci 2 tony (aj s koreňmi a listami) narastie asi o 5 % za rok, t.j. jeho hmotnosť sa zväčší asi o 100 kg, z čoho asi 38 kg je uhlík. Na týchto 38 kg prirastku uhlíka pripadá asi 100 kg kyslíka, ktorý takýto strom uvoľní za rok do atmosféry.
Človek za rok vdýchne asi 9,5 ton vzduchu, z toho asi 23 hmotnostných percent tvorí kyslik. Z každého vdýchnutia dokážu naše pľúca vyťažiť niečo vyše tretiny vdýchnutého kyslíka. Z toho vychádza naša spotreba kyslíka za rok na približne 740 kg. To znamená, že na pokrytie kyslíkovej spotreby jedného človeka je potrebných asi 7-8 takýchto mladých stromov. Väčšina stromov je väčšia ako ten, ktorý bol uvažovaný v horeuvedenom prepočte. Veľmi veľké stromy v pralesoch dokážu vyprodukovať toľko kyslika, koľko spotrebuje za rok až 18 ľudí.
Riasy a iné rastliny žijúce v moriach produkujú asi 50-70 % celkovej produkcie kyslika na Zemi. No i tak je príspevok stromov (čiže lesov) pre udržanie dostatku kyslika na zemeguli zásadný. Tým skôr, že ľudstvo nielen rýchlo zmenšuje plochu porastenú lesmi ale aj masívne znečisťuje moria, čím zabíja veľké množstvo morských organizmov produkujúcich kyslík.
Stromy zadržiavajú v lese dažďovú vodu
Stromy majú veľkú spotrebu vody, aj preto dokáže les účinne zadržiavať vodu v teréne a vyrovnávať tak dôsledky intenzívnych zrážok a horúčav. Dospelý dub spotrebuje za deň bežne do 200 litrov vody ale podľa okolností to môže byť aj 6x viac. Väčšinu tejto vody strom postupne cez prieduchy v listoch odparí do ovzdušia. Na to spotrebuje veľa tepla z okolitého ovzdušia, čím ho ochladzuje. Teda vďaka stromom máme lese vlhkejší a chladnejší vzduch aj za dní, keď je mimo lesa už suchý, horúci vzduch.
Pri fotosyntéze stromy premieňajú oxid uhličitý a vodu na glukózu a preto cez prieduchy listov počas dňa (keď je dostatok svetla) „vdychujú" veľa CO2. uhlík z CO2 zostáva viazaný v dreve, kôre a listoch stromu. 100-ročný dub takto za svoj dovtedajší život absorboval z atmosféry cca. 5 ton CO2. Ak bude tento dub spílený a vyvezený z lesa, jeho drevo alebo výrobky z neho budú nakoniec spálené a do atmosféry sa vráti 5 ton CO2. Ak sa však strom ponechá v lese (aj potom, čo uschne alebo ho vyvráti vietor) podstatná časť viazaného uhlíka zostane v lesnej pôde a z tohoto uhlíka nevznikne CO2 ktorý by sa vrátil do atmosféry. Čím väčšiu plochu by na Zemi pokrývali lesy, tým viac CO2, jedného z najdôležitejších plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie (prostredníctvom skleníkového efektu) by bolo trvalo odňatého z atmosféry.
Za jeden rok, jeden dospelý strom dokáže:
Zdroj: community carbon trees, 2018ant s.r.o. – iniciátor projektu Sadíme pre zelenšiu budúcnosť
Sadíme, lebo máme radi stromy. Ich veľkosť, trvácnosť, tieň a kyslík. Sadíme, lebo sa chceme zabaviť a oddýchnuť od bežných pracovných činností. Pridajte sa aj vy! Zasaďte si vlastný strom alebo semienka, ktoré nájdete vo vašom balíku. Viac informácií získate na www.ant.sk/stromy
Zdroju textu: Ing. Peter Prónay a Ing. Milan Durica (volne podla http://sciencefocus.com, http/baumkunde.de,. Ďakujeme spoločnosti Eurosense.com za pomoc pri zisťovaní počtu stromov, rastúcich na Sitne
